"Obyčajný človek, keď poruší zákon, tak nikoho nezaujíma, aký mal
úmysel. Či tým chce niečo legitímne dosiahnuť alebo robí len predvolebnú
korupciu, musí za to pykať," povedal Beblavý. Koalícia PS-Spolu
podľa neho podáva trestné oznámenie za trestné činy marenia úlohy
verejným činiteľom a zneužitie právomoci verejného činiteľa. Toho sa
podľa koalície dopustili členovia vlády, ktorí v stredu schválili
zdvojnásobenie prídavku na dieťa, uzákonenie 13. dôchodku a zrušenie
diaľničnej známky pre vozidlá do 3,5 tony.
"Je, samozrejme, sväté právo členov vlády schvaľovať zákony, aké uznajú za vhodné, pokiaľ tým neporušia zákon,"
povedal Beblavý. Vláda podľa neho porušila zákon o rokovacom poriadku
tým, že nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie. "Neexistuje žiadne zdôvodnenie toho, prečo museli byť zákony schválené teraz, okrem politickej korupcie pred voľbami,"
povedal Beblavý. Druhým porušením zákona je podľa PS-Spolu porušenie
výdavkového stropu štátneho rozpočtu, ktorý schválila vláda v januári.
Podobné trestné oznámenie na GP pre podozrenie z prípravy trestného činu
zneužitia právomoci verejného činiteľa v stredu podala europoslankyňa
za SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová.
"Je evidentné, že členovia vlády SR, ako aj niektorí poslanci NR SR
budú konať v rozpore s rokovacím poriadkom NR SR, ako aj výdavkovým
stropom, ktorý prijala minulý mesiac vláda. Navyše je tu podozrenie, že
porušia aj Trestný zákon, keďže chcú získať pre seba neoprávnenú výhodu v
podobe lepšieho volebného výsledku, a tak nepriamym úmyslom spôsobiť
štátnemu rozpočtu škodu vo výške približne 350 miliónov eur, čo je
predpokladaná suma na zaplatenie ich sľubov," priblížila dôvody podania trestného oznámenia Nicholsonová.
Konanie Smeru-SD a SNS kritizuje aj nezaradená poslankyňa NR SR Veronika
Remišová, ktorá pôsobí v mimoparlamentnej strane Za ľudí. Tvrdí, že
vládne strany sa s kotlebovcami chystajú na mimoriadnej schôdzi porušiť
zákon. Chcú totiž prijať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, hoci
nie sú splnené zákonné dôvody na zrýchlený režim.
"Ak vládna koalícia vo vláde a v parlamente odhlasuje skrátené
legislatívne konanie, pôjde o hrubé porušenie zákona, pretože podľa
zákona môže národná rada schvaľovať zákony v skrátenom legislatívnom
konaní iba za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu
základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia
štátu značné hospodárske škody," zdôraznila Remišová. Prezidentka
Zuzana Čaputová by podľa Za ľudí nemala v záujme ochrany práva a
zákonnosti podpísať zákony, ktoré by boli schválené v rozpore s
legislatívnymi pravidlami.